Moji starí rodičia prežili väčšiu časť života v Leviciach, moji rodičia pochádzajú z Levíc a aj ja som Levičanka. Narodila som sa tu, prežila tu celé svoje detstvo, chodila sem na základnú a strednú školu. Po nej som odišla študovať žurnalistiku na Filozofickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa do Nitry, odkiaľ som sa, už s titulom, vrátila späť do Levíc. Do mojich Levíc, ktoré mi tak veľmi prirástli k srdcu.

Napriek tomu, že som neskôr odišla za prácou do Bratislavy, Levice vždy boli a sú miesto, v ktorom chcem zostať žiť. Mám tu priateľov, spolužiakov, rodinu… a dnes už aj tím, vďaka ktorému máme možnosť ukázať, že politika sa dá robiť aj inak, ako ju robili doteraz.

Poslankyňou som sa stala, keď som mala iba 25 rokov. Uvedomila som si, že ak chceme mať fungujúce mesto či kraj, potrebujeme ozajstných odborníkov. A tiež potrebujeme vedieť vzájomne spolupracovať – a to poslanci, úradníci, komunity, odborníci, združenia aj aktivisti. Tomuto mestu chýba človek, ktorý by Levice dokázal spojiť. Mne sa to za tie roky podarilo.